Latinská Amerika: Jeden z ekonomicky najpomalšie rastúcich regiónov

Udalosti

Hospodársky rast Latinskej Ameriky bol v poslednom desaťročí pomerne malý (viďte graf nižšie). V rokoch 2011 až 2022 to bolo v priemere 1,3 %. Medzi rokmi 2014 a 2022, najmä od konca komoditného supercykla, zaznamenal región minimálny rast len asi 0,5 %. To nie je ani pätina svetového priemerného rastu reálneho HDP, ktorý bol v rovnakom období 2,9 %. Od roku 2014 je tak Latinská Amerika z hľadiska ekonomického rastu pravidelne najpomalšie rastúcim regiónom sveta. A ani tento rok sa na tom pravdepodobne nič nezmení. Podľa ekonomického výhľadu (WEO) Medzinárodného menového fondu z apríla 2022 bude jedným z najpomalšie rastúcich regiónov s priemerným rastom reálneho HDP len okolo 2,5 %. Horšie na tom budú iba niektoré štáty východnej Európy v dôsledku vojny na Ukrajine. To môže byť pre Latinskú Ameriku prekvapujúce. Vyzerá to, že od konca roku 2020 dochádza k novému boomu komodít, a to najmä s ohľadom na  rast ich cien v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu.

Dopady

Vyššie medzinárodné ceny potravín sú pre Latinskú Ameriku prínosom: väčšina krajín sa totiž radí k veľkým vývozcom potravín. Južná Amerika okrem toho profituje aj z vyšších medzinárodných cien ropy a kovov (tie dohromady tvoria asi polovicu príjmov bežného účtu). V hre sú však aj ďalšie zásadné faktory ovplyvňujúce hospodársky rast Latinskej Ameriky. Predovšetkým je to inflácia, ktorá je vo väčšine krajín na svojom pätnásťročnom maxime. V druhom rade vlády utlmujú svoju podporu domácnostiam a spoločnostiam a zároveň znižujú investície. Niekoľko vlád v regióne zvýšilo pomer verejného dlhu. Spolu so sprísnením menovej politiky v USA pociťujú rastúci tlak finančných trhov na zavedenie fiškálnej konsolidácie. A v neposlednom rade je to politická neistota, ktorá pretrváva v mnohých krajinách. Sklamanie zo zvýšenej kriminality, vysokej miery korupcie a veľké príjmové nerovnosti viedlo v minulom roku k nárastu populizmu. Tento vývoj poškodzuje ako zahraničné investície, tak hospodársky rast. Ekonomický rast navyše ťaží aj pomalší ekonomický rast obchodných partnerov, ako sú USA (kvôli nedostatku pracovných síl a rýchlemu sprísňovaniu menovej politiky zo strany Fedu) a Čína (kvôli politike nulovej tolerancie covidu).

Výhľad strednodobého rastu bude závisieť predovšetkým od schopnosti latinskoamerických vlád uzákoniť štrukturálne reformy, ktoré boli po desaťročia záťažou pre hospodársky rast. V súvislosti s možným americkým nearshoringom (procesom návratu výroby a výroby tovaru z Ázie bližšie k USA kvôli problémom v zásobovaní po pandémii covid-19 a prebiehajúcej obchodnej vojne medzi USA a Čínou) bude riešenie týchto štrukturálnych problémov zásadné. Príkladom môže byť potreba zlepšiť infraštruktúru a riešiť hlbokú nerovnosť a protekcionizmus. Okrem toho budú kľúčové investície do ľudského kapitálu, pretože po dlhom uzavretí škôl kvôli obmedzeniam v súvislosti s Covid-19 sa objavila medzera vo vzdelávaní. Ak sa táto situácia nebude riešiť, bude mať v stredne a dlhodobom horizonte jasný negatívny vplyv na rast reálneho HDP, chudobu, nerovnosť a nepokoje. Zásadná bude aj adaptácia na zmenu klímy, ako dokazujú pravidelné kruté suchá poškodzujúce Paraguaj, Argentínu a Brazíliu a prudšie tropické búrky a hurikány často postihujúce Strednú Ameriku a Karibik.

Analytik: Jolyn Debuysscher – J.Debuysscher@credendo.com