Globálne ceny potravín v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu rastú
Rast cien potravín pokračuje
Nedávne údaje FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) ukazujú, že indexy cien obilnín, mäsa a olejov nedávno dosiahli svoje historické maximá. Ceny cukru a mliečnych výrobkov síce vlastné rekordy neprekonali, ale taktiež sú vysoké (viď graf nižšie). Ide o najväčšiu mesačnú odchýlku zaznamenanú pri potravinárskom indexe (+12,6 %) a ropnom indexe (+23,2 %) a o druhú najväčšiu pri obilninách (+17,1 %). Aby sme sa držali terminológiu FAO, ide o „obrí skok“.
Spúšťačom prudkého zdražovania však nebola vojna na Ukrajine. Prvotné dôvody súvisia s pandémiou covid-19. Došlo k veľmi výraznému oživeniu dopytu, ale problémy v dodávateľských reťazcoch tok potravín brzdili, čo v kombinácii s rastúcimi cenami energií zvýšilo výrobné náklady. Úroveň výroby nebola až do ruskej invázie príliš ovplyvnená. Vojna však zastavila dodávky z Ruska a Ukrajiny.
Ktoré poľnohospodárske produkty sú ovplyvnené?
Ukrajina a Rusko sú hlavnými vývozcami niektorých poľnohospodárskych produktov, najmä pšenice, kukurice, jačmeňa a rastlinných olejov. Konflikt tak poskytuje potenciál pre významné narušenie dodávok na celosvetovej úrovni.
Ukrajina aj Rusko zakázali vývoz niektorých poľnohospodársko-potravinárskych produktov. Na Ukrajine je zakázané vyvážať ovos, proso, pohánku, cukor, soľ, pšenicu a mäso, ale aj dobytok a vedľajšie produkty. V Rusku, ktoré je najväčším svetovým vývozcom pšenice, sa ku kvóte na vývoz tejto obilniny vo výške 8 miliónov ton (platné od 15. februára do konca júna) pridáva aj zákaz vývozu ďalšieho obilia (pšenice, raže, jačmeňa a kukurice) do susedných štátov Euroázijskej hospodárskej únie, ktorý platí do 31. augusta. Aj keby však Ukrajina a Rusko chceli tieto produkty prepravovať a vyvážať, možnosti sú extrémne zasiahnuté prebiehajúcim konfliktom.
Väčšina ukrajinského exportu sa totiž realizuje cez prístavy v Čiernom a Azovskom mori – Odesa, Pivdeny, Čornomorsk, Cherson, Mariupol a Berdjansk. Podľa údajov IHS Markit bolo v roku 2020 prepravených po mori 56,4 % celkového ukrajinského exportu. Od začiatku ruskej invázie bola väčšina námorných prístavov uzavretá a došlo k narušeniu obchodných aktivít. Šéf ukrajinskej námornej správy 28. februára potvrdil, že ukrajinské prístavy zostanú uzavreté až do konca ruskej invázie. Prístav Mariupol navyše v dôsledku ruského ostreľovania utrpel obrovské škody. Okrem toho niekoľko lodných spoločností pozastavilo svoje plavby do čiernomorských prístavov. Globálne dodávky tiež obmedzia sankcie uvalené v Rusku na obchodný námorný prístav Novorossijsk a štátnu holdingovú spoločnosť Ruské dráhy.
Boje sa navyše odohrávajú v najúrodnejších regiónoch. Možno očakávať, že jarnú výsadbu a letný zber budú sprevádzať obrovské prekážky v prípade, že sa vojna ešte zintenzívni. Okrem iného aj z hľadiska dostupnosti vstupov ako sú hnojivá, semená a pesticídy. FAO odhaduje, že asi 20 až 30 % plochy venovanej produkcii obilia, kukurice a slnečnice nebude na jar vysadených ani v lete zozbieraných. Rastúca priepasť medzi globálnym dopytom a ponukou sa preto zväčšuje a podporuje infláciu potravín.
Konflikt má na Ukrajine aj demografický vplyv. Mnoho farmárov bolo povolaných do vojenskej služby a časť žien a detí Ukrajinu opustila, aby vyhľadali útočisko v susedných krajinách. Na vykonávanie potrebných prác preto nebude dostatok pracovných síl.
Záver
Dôsledkom očakávaného zníženia produkcie a exportu bude v kombinácii s problémami dodávateľského reťazca nižšie množstvo pšenice, kukurice a rastlinného oleja na trhu a zvýšenie tlaku na globálne ceny. Tieto produkty sú pritom nevyhnutné na spracovanie mnohých ďalších potravinárskych produktov. To povedie k nárastu nákladov a narušeniu dodávok. Očakávame preto problémy v tomto odvetví. Spoločnosti s nízkymi maržami, ktoré nemôžu preniesť zvýšenie svojich nákladov na spotrebiteľov, budú čeliť problémom s platbami. Dôsledky pocítia aj rozvojové krajiny predovšetkým v severnej Afrike a na Strednom východe, ktoré sú od dovozu potravín z oblasti Čierneho mora závislé. To zvyšuje pravdepodobnosť sociálnych nepokojov a vytvorí ďalší tlak na infláciu a verejné financie.
Analytik: Matthieu Depreter – m.depreter@credendo.com