Globálne dodávateľské reťazce: Narušenie môže trvať až do roku 2023
Zhrnutie
- Očakáva sa, že narušenie, ktorému čelia globálne dodávateľské reťazce, sa postupne zmierni, ale môže sa natiahnuť až do roku 2023.
- V hre je mnoho rôznych faktorov, od uzáver spôsobených covid-19 až po klimatické podmienky.
- Veľký nesúlad medzi ponukou a dopytom.
- Ceny komodít a dopravné náklady prudko rastú.
- Kým niektoré odvetvia, ako napríklad automobilový priemysel alebo stavebníctvo, touto situáciou trpia, iné prosperujú (napr. výroba polovodičov).
Globálne dodávateľské reťazce pod tlakom
Keď pandémia Covid-19 ochromila medzinárodný obchod a doslova zmrazila dodávateľské reťazce, mnohí predpokladali, že ich narušenie v globálnom meradle bude dočasné. V mnohých odvetviach však aj naďalej panuje zmätok. Problémy vyplývajú z kombinácie mnohých najrôznejších faktorov.
Spotrebiteľský dopyt je tu ....
So znovuotvorením ekonomík sa globálny dopyt rýchlo zotavil. Čiastočne je to spôsobené úsporami nahromadenými počas pandémie, akomodačnou fiškálnou a menovou politikou a obrovskými plánmi na obnovu, ktoré sa po celom svete objavili s cieľom zamerať sa najmä na ekologickú transformáciu. Tá je náročnejšia na spotrebu kovov, dreva a energie (viac z plynu ako z uhlia). Pokiaľ ide o spotrebiteľov, mnoho údajov zdôrazňuje nedávny nárast spotrebiteľského dopytu, napríklad vysoký počet predaných vozidiel v Spojených štátoch v apríli 2021 (čo zvyšuje nároky na spotrebu hliníka a ocele). Podľa amerického Bureau of Economic Analysis neboli predaje na tak vysokej úrovni od roku 2005. Tiež predaje nových domov v USA trhajú rekordy a boli najvyššie za posledných 14 rokov. Okrem iného sa tým zvýšila spotreba dreva a cementu. Kým dopyt je silný, ponuka sa s ňou márne snaží držať krok.
...ale ponuka ju len ťažko doháňa
Obrovský nárast dopytu má v kombinácii s obmedzenou ponukou mnoho dôsledkov a okrem iného ovplyvňuje aj ceny komodít. Ako ukazuje graf 1, cena veľkého množstva komodít v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom od začiatku roka prudko vzrástla. K rastu cien prispelo aj počasie a prírodné katastrofy, narušenie spôsobené covidom-19, rozhodnutie OPEC+ a štrajky zamestnancov v niektorých výrobných závodoch. Nárast cien komodít ovplyvňuje maržu výrobcov závislých na vstupných surovinách. Nesúlad medzi ponukou a dopytom ovplyvňujú nielen komodity, ale aj cenu a dostupnosť práce a niektorých súčiastok, napríklad polovodičov.
Firmám tvárou v tvár tejto náročnej situácii často nezostáva nič iné ako preniesť nárast alebo aspoň jeho časť na spotrebiteľov, čím podporia infláciu. V niektorých prípadoch musia obmedziť výrobu, okrem iného aj kvôli nedostatku materiálu a pracovnej sily alebo vo výnimočných prípadoch výrobu dokonca dočasne zastaviť. To sme mohli v poslednej dobe vidieť predovšetkým v automobilovom priemysle a príkladom sú aj významné britské továrne na hnojivá. Nedostatok materiálu alebo vybavenia je podľa európskych výrobcov pre výrobu aktuálne najväčším obmedzením. Graf 2 ukazuje, že sa jedná o veľmi výnimočnú situáciu. Celosvetovo je týmto nedostatkom najviac postihnutý automobilový priemysel a sektor elektrických zariadení, dopravy a stavebníctva.
Tovar cestuje na dlhšie vzdialenosti
Podľa analýzy OECD sa v roku 2020 zvýšila vzdialenosť, ktorú dovážané produkty prekonajú. Čiastočne to spôsobili uzávierky v súvislosti s covid-19, ktoré ovplyvnili produkciu. Väčšina importérov sa preto obrátila na Čínu a región juhovýchodnej Ázie, aby medzeru v dodávkach zaplnila.
Nárast vzdialeností spolu s konkurenciou medzi dovozcami na zaistenie dopravy z Číny nakoniec prispeli k zvýšeniu nákladov na dopravu (viďte graf 3). Okrem problémov so zmenou dodávateľa čelia spoločnosti tiež problémom s odosielaním objednávok, čo vedie k ďalšiemu nárastu nákladov. Globálna lodná doprava stále bojuje s nedostatkom lodí, oneskorením a preťažením prístavov v dôsledku prudkého nárastu dopytu po preprave tovaru. To zase vedie k nedostatku kontajnerov. Situácia sa ešte zhoršila po marcovej blokáde Suezského prieplavu a uzatvorení niektorých medzinárodných prístavov, ako napríklad terminálu v čínskom prístave Ningbo v auguste 2021.
Ďalšou prekážkou je geopolitické napätie
Ďalším faktorom, ktorý dodávateľské reťazce výrazne ovplyvňuje, je geopolitický kontext. Uprostred nedostatku spôsobeného nesúladom medzi ponukou a dopytom sa geopolitickým problémom všeobecne stali technológie a polovodiče, ktoré sú súčasťou bitky medzi USA a Čínou uprostred s Taiwanom. USA s cieľom obmedziť čínsky pokrok na toto odvetvie uvalila sankcie, niekedy dokonca na úkor svojho vlastného priemyslu. To viedlo spoločnosti k prehodnoteniu ich logistiky.
Dodávateľské reťazce navyše niekedy nie sú príliš transparentné, a to ani pre rôzne zúčastnené strany v rovnakom dodávateľskom reťazci, čo znemožňuje identifikovať prekážky, a teda vyriešiť problém. V závislosti od druhu odvetvia sú navyše dodávateľské reťazce s veľkým počtom dodávateľov značne geograficky rozptýlené. To je napríklad aj prípad automobilov, pri ktorých potreba viac ako tridsiatich tisíc náhradných dielov dodávateľské reťazce ďalej komplikuje.
Nízke zásoby
S narušením dodávateľských reťazcov rastú ceny, základné alebo sofistikované materiály sú menej dostupné a dovozcovia súťažia o naplnenie najmenšieho kontajnera na nákladnej lodi. V dôsledku toho sú zásoby spoločností na nízkej úrovni. Graf 4 ukazuje, že americké spoločnosti majú zásoby na 38 dní (v "bežnom" roku 2019 to bolo na 43 dní) a že toto číslo sa pri maloobchodníkoch ešte znižuje (33 dní v júli 2021 vs. 44 dní v "bežnom" rok 2019 ). Na začiatku pandémie boli pritom zásoby značne vysoké - a to vzhľadom k nečakanému rozšíreniu covid-19.
Aké sú dôsledky narušenia dodávateľských reťazcov?
V krátkodobom horizonte bude narušenie dodávateľských reťazcov pravdepodobne pokračovať aj v roku 2022, ale postupne by sa malo zmierniť. Akýkoľvek potenciálny nový útlm by však narušenie mohol predĺžiť až do roku 2023. Môžeme ale povedať, že zatiaľ čo narušenie dodávateľského reťazca by mohlo prebiehajúce hospodárske oživenie obmedziť, je nepravdepodobné, že by ho zastavilo. V hre sú totiž ďalšie faktory, ako infraštruktúrne plány v USA, plán obnovy Next Generation EU a tiež silný dopyt, čo pravdepodobne dopad problémov a prekážok v dodávateľských reťazcoch vykompenzuje.
Pandémia Covid-19 a jej dôsledky pre dodávateľský reťazec tiež vedú spoločnosti k zmenám sídla. Existujúci model dodávateľského reťazca "just-in-time" s rôznymi dodávateľmi v rôznych krajinách odhalil svoje limity a zdá sa, že otázka presídlenia priemyselnej výroby teraz naberá obrátky (viďte graf 5). Hoci táto téma nie je nová - už skôr sa o nej diskutovalo a v niektorých prípadoch bola implementovaná spoločnosťami ako Ford, Whirlpool, Harley-Davidson a Universal Electronics - po obchodnej vojne začatej Donaldom Trumpom pandémia Covid-19 fungovala ako katalyzátor. Očakáva sa však, že prechod od globálneho k regionálnemu dodávateľskému reťazcu určitú dobu zaberie, pričom v samotných regiónoch je mnoho rozdielov.
Obchodné bariéry (ako napr. subvencia, tarify, kvóty, predpisy, sankcie) zavedené pred pandémiou na pozadí geopolitického napätia v dohľadnej dobe nezmiznú. Naopak by sa táto prax mala v nasledujúcich rokoch zintenzívniť. Malo by to viesť k rozvoju regionálnych výrobných kapacít, najmä v oblasti technológií (ako ukazujú polovodiče) a základných liečiv (ako ukazujú súčasné zdravotné krízy).
Prechod na regionálne dodávateľské reťazce a rozvoj regionálnych výrobných kapacít by mal prísť s automatizáciou a novými investíciami do technológií ako je internet vecí, 5G alebo umelá inteligencia. Reštrukturalizovať by sa mohli celé odvetvia (napr. maloobchod, automobilový priemysel, letecký priemysel), čo by viedlo k nesúladu na trhu práce. V strednodobom až dlhodobom horizonte možno teda vo veľkom meradle očakávať realokáciu kapitálu a práce. Prispôsobenie môže chvíľu trvať a ako ilustruje príklad Brexitu, aktuálne ekonomická transformácia môže zabrať oveľa viac času.
Analytik: Matthieu Depreter – m.depreter@credendo.com