Turecko: Rizikovosť krajiny zaťažuje slabá dôveryhodnosť menovej politiky a spoliehanie sa na externé financovanie

• Silný rast reálneho HDP v roku 2021
• Napriek prudkému nárastu nominálnych hrubých devízových rezerv zostáva Achillovou pätou Turecka slabá likvidita
• Turecká líra prudko oslabila a pretrváva značný tlak na menu
• Vysoká firemná zadlženosť – často denominovaná v cudzej mene – zvyšuje riziko nezaplatenia pohľadávok
• Klasifikácia rizikovosti krajiny má podľa spoločnosti Credendo stabilný výhľad

Silný rast v roku 2021

MMF (WEO október 2021) očakáva, že rast reálneho HDP tento rok dosiahne 9 %. Vysoký ekonomický rast je ešte pôsobivejší, ak vezmeme do úvahy, že turecká ekonomika, na rozdiel od mnohých ekonomík po celom svete, vlani neklesla, ale naopak vzrástla o 1,8 %. Projekcia rastu na budúci rok je už nižšia, ale zostáva na solídnych 3,3 %. Impozantný rast v roku 2021 možno vysvetliť rôznymi faktormi. Tie vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že ekonomika je dobre diverzifikovaná, zaočkovanosť je relatívne vysoká (takmer 60 % populácie je plne naočkovaných) a domáci aj externý dopyt je silný. Vysoký rast je ťahaný aj ochotou úradov podporovať ekonomiku fiškálnymi a kvázi fiškálnymi opatreniami a tiež veľmi akomodatívnou (voľnou) menovou politikou. Značne uvoľnená menová politika však nie je bez dôsledkov na infláciu.

Vysoká inflácia je zdrojom obáv

Od roku 2016 dosiahla priemerná ročná inflácia dvojciferné hodnoty, čo je výrazne nad 5 % cieľom centrálnej banky. Táto vysoká inflácia (podľa oficiálnych údajov 19,9 % v októbri 2021) je spôsobená ako globálnymi faktormi (vysoké ceny komodít, nesúlad globálneho dopytu a ponuky), tak aj domácimi faktormi (depreciácia menového kurzu a veľmi uvoľnená menová politika). Zatiaľ čo centrálne banky mnohých rozvíjajúcich sa trhov zvyšujú svoju referenčnú úrokovú sadzbu, aby zastavili inflačný tlak, turecká centrálna banka v novembri 2021 znížila svoju týždennú repo sadzbu na 15 % po krátkodobom marcovom znížení na 19 %. V dôsledku toho je reálna referenčná úroková sadzba stále záporná. Nedávne znižovanie úrokových sadzieb a časté odvolávanie guvernérov centrálnych bánk a členov menovo-politického výboru oslabuje dôveryhodnosť centrálnej banky, ktorá je nezávislá iba podľa názvu. Politická neistota sa navyše v posledných niekoľkých rokoch zvýšila. Menová politika je len jedným z dôsledkov. Pri pohľade na ukazovatele riadenia Svetovej banky (World Bank governance indicators) je možné pozorovať výrazné negatívne zmeny väčšiny z nich. Kvalita regulácie sa zhoršila z úrovne 66,3 v roku 2014 na 51,9 v roku 2020, zatiaľ čo právny štát sa zhoršil z 57,2 na 40,4 a efektivita správy vecí verejných zo 68,3 na 52,4. Nízka kredibilita menovej politiky a zhoršenie ukazovateľov správy a riadenia zaťažujú dôveru zahraničných investorov a atraktivitu krajiny pre priame zahraničné investície. Uprostred útlmu dlhodobých investícií sa ekonomika spolieha na krátkodobé kapitálové toky na financovanie svojho štrukturálneho deficitu bežného účtu, čo je vzhľadom na slabú likviditu Turecka chúlostivé.

Vyššie hrubé devízové rezervy

V minulosti (viďte graf 1) boli hrubé devízové rezervy pod tlakom. Postupná erózia hrubých devízových rezerv bola dôvodom, prečo spoločnosť Credendo znížila hodnotenie krátkodobého politického rizika na stupeň 5/7. Od svojho minima v septembri 2020 však hrubé devízové rezervy rastú a nedávny prudký nárast nominálnych devízových rezerv je veľmi pozitívny. Navyše sa očakáva, že sa deficit bežného účtu zníži z 5,2 % HDP v roku 2020 na tohtoročných 2,4 %, a to aj napriek zvýšeniu cien ropy a silnému domácemu dopytu. Pôsobivé oživenie príjmov bežného účtu, ktoré ťahá silný európsky dopyt, spolu s oživením cestovného ruchu a zlepšenou konkurencieschopnosťou vývozcov (vďaka slabej líre) bude pravdepodobne viac než dostačujúce na vykompenzovanie vyššieho dovozu.
Výhľad krátkodobého politického rizika podľa spoločnosti Credendo však zatiaľ zostáva stabilný, pretože hrubé devízové rezervy nestačia pokryť vysoký krátkodobý zahraničný dlh. Okrem toho zostáva Turecko kvôli svojej závislosti na krátkodobom prílive kapitálu zraniteľné voči zmenám globálnych finančných podmienok. Takéto zhoršenie by mohli spôsobiť domáce aj globálne faktory (napr. rozhodnutie amerického Fedu zostriť menovú politiku viac, než trh aktuálne očakáva, aby sa zastavili inflačné tlaky v USA).

Tlak na výmenný kurz bude pokračovať

Uprostred slabej likvidity a malej dôveryhodnosti menovej politiky bola turecká líra (TRY) v posledných niekoľkých rokoch pod tlakom (viďte graf 2). Prudké znehodnotenie tureckej líry je preto zdrojom obáv. Podiel vysokého dlhu súkromných podnikov (odhadovaný v 1. štvrťroku 2021 na 72 % HDP po znižovaní zadlženosti v roku 2018/19 – viďte graf 3) je denominovaný v cudzej mene, a preto je nákladnejšie splácať v miestnej mene, keď výmenný kurz devalvuje. To však robí bankový sektor zraniteľným voči menovým šokom.

Solídne financie centrálnej vlády

Pozitívne je, a to je potrebné zdôrazniť, že jednou zo silných stránok tureckého hospodárstva zostávajú zdravé financie centrálnej vlády.

Rizikovosť krajiny má stabilný výhľad

Klasifikácia rizikovosti krajiny podľa spoločnosti Credendo má stabilný výhľad. Klasifikáciu pozitívne ovplyvňuje veľmi silný rast, solídne verejné financie, prudký nárast hrubých devízových rezerv a nízky podiel zahraničného dlhu a dlhovej služby. Na druhej strane na klasifikáciu negatívne pôsobí vysoká závislosť na externom financovaní, slabá dôveryhodnosť menovej politiky a neustály tlak na tureckú líru.

Celý článok (v angličtine) nájdete tu.  

Analytik: Pascaline della Faille – p.dellafaille@credendo.com