Prechod na udržateľnejší výrobný svet: víťazi a porazení

• Prechod pre jednotlivé odvetvia znamená, že sa musia prispôsobiť novým výrobným metódam a často aj rastúcim nákladom. To si vyžaduje masívne investície.
• Nedávna konferencia OSN o zmene klímy 2021, známa tiež ako COP26 priniesla záväzky, ktoré priemysel ovplyvnia ako pozitívne, tak negatívne. 
• Prechod v odvetví ropy, zemného plynu a energetiky nebude hladký.
• Stále väčšiu pozornosť priťahuje poľnohospodársko-potravinársky sektor, ktorý bol predtým v cieľoch a stratégiách týkajúcich sa klímy na vedľajšej koľaji.
• V oceliarskom sektore bude prechod pomalý a nákladný.

Zmeny klímy ovplyvňujú firmy v mnohých ohľadoch. Prírodné katastrofy sa môžu priamo premietnuť do dočasných aj trvalejších zmien alebo dokonca zničiť výrobné kapacity. Následkom môžu byť problémy v dodávateľskom reťazci, ktoré potom ovplyvnia ďalšie spoločnosti v rôznych odvetviach.
Tento kaskádový efekt zasahujúci celý dodávateľský reťazec sme mohli vidieť vlani v lete, keď Brazíliu postihlo sucho, ktoré ovplyvnilo potravinárske plodiny, spôsobilo prekážky v lodnej doprave a skomplikovalo prepravu železnej rudy. Alebo vlani na jar, keď nedostatok vody zasiahol taiwanských výrobcov polovodičov, čo ďalej prehĺbilo deficit dodávok týchto významných komponentov.

Klimatické riziká môžu priamo ovplyvniť prežitie firiem a miera rizika závisí predovšetkým na ich geografickej polohe a na geografickej polohe ich dodávateľov a klientov. Zatiaľ čo nasledujúca analýza sa týka priameho rizika zmeny klímy pre firmy, prechod na udržateľnú výrobu predstavuje ďalšie riziko, ktoré stojí za zmienku v akejkoľvek analýze úverového rizika.

Riziká a príležitosti, ktoré sú súčasťou tejto prechodnej fázy a ktorým čelia rôzne odvetvia náročné na uhlík, môžu byť v závislosti od odvetvia ako krátkodobé, tak aj strednodobé alebo dlhodobé. Text sa zaoberá najmä otázkou, ako sa niektoré priemyselné odvetvia vyrovnajú a prispôsobia rozhodnutiam prijatým v rámci konferencie OSN COP26, ktorá sa konala vlani v novembri v Glasgowe, alebo opatreniam vo všeobecnejších národných alebo medzinárodných plánoch na zmiernenie zmien klímy.

Ropa a plyn

Na samite COP26 bolo prijatých niekoľko dohôd a prísľubov, ktoré ropný a plynárenský sektor priamo ovplyvnia. Všetky krajiny sa okrem iného dohodli na urýchlení postupného ukončovania „neefektívnych“ dotácií na fosílne palivá aj keď bez pevného konečného dátumu. Sektor ropy a zemného plynu je popri poľnohospodárstve jedným z najväčších producentov metánu, a preto naň bude mať priamy vplyv aj nový globálny záväzok znížiť emisie metánu o 30 % do roku 2030. Riešenia na znižovanie emisií sú našťastie už k dispozícii, ale vyžiadajú si investície.

Konferencia COP26 tiež posilnila cenovú politiku týkajúcu sa uhlíka. Systémy stanovovania cien uhlíka bývajú často z investičných rozhodnutí pre projekty v oblasti ropy a zemného plynu vylúčené. Spoločnosti, ktoré podcenili riziká stanovovania cien uhlíka a vyhli sa ich zohľadneniu, sa preto vystavujú oslabenému finančnému výkonu, zhoršujúcim sa súvahám a nižšiemu ekologickému financovaniu.

Vzhľadom k spomínaným aspektom vzrastie potreba kapitálových investícií. Jedným z najviac ovplyvnených sektorov bude odvetvie ropy a plynu, a to kvôli presahu cieľov znižovania emisií z iných odvetví. Všetky scenáre zmierňovania zmeny klímy totiž nepriamo zahŕňajú pomerne významné zníženie dopytu po rope a plyne v energetickom mixe. Veľkí energetickí hráči, ktorí plánujú prejsť na infraštruktúru obnoviteľných zdrojov energie a masívne do nich investovať, a pritom naďalej prevádzkovať ropné a plynárenské aktíva, budú musieť byť dostatočne agilní, aby mohli konkurovať spoločnostiam využívajúcim obnoviteľné zdroje „čistej hry“.

Energie

Na samite COP26 bola dosiahnutá globálna dohoda o postupnom znižovaní úlohy uhlia pri výrobe elektriny. Niektorí veľkí používatelia uhlia, menovite USA, Čína, Rusko, India a Austrália, sa však oznámeniu konečného dátumu využívania uhlia vyhli alebo boli priamo proti. Postupné znižovanie využívania uhlia tiež znamená, že podmienky financovania a poistenia budú voči uhoľnému sektoru prísnejšie. Na druhej strane obnoviteľné zdroje energie získali ďalší impulz. 

V Európe povzbudí masívne investície potrebné na rozšírenie infraštruktúry na výrobu obnoviteľných zdrojov energie a modernizáciu energetických sietí aj dekarbonizačný plán v rámci EÚ Green Deal. Prechod nebude hladký. Ekologickejšie technológie, ktoré sú stále vo fáze vývoja, nahradia konvenčnú tepelnú a jadrovú výrobu len veľmi pomaly. Energetické spoločnosti preto čelia množstvu  rastúcich rizík: zvládnutie krehkej rovnováhy medzi ponukou a dopytom v európskom energetickom systéme aspoň do roku 2025, zachovanie cenovej dostupnosti s cieľom minimalizovať sociálne a politické riziká pri zachovaní ziskovosti, a prekonávanie prekážok pri implementácii nových projektov, vrátane inflácie vstupných surovín a narušenie dodávateľského reťazca.

Agropotravinárstvo

Odhaduje sa, že agropotravinárstvo predstavuje 20 – 30 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Sektor, ktorý bol predtým v cieľoch a stratégiách v oblasti klímy odsunutý na vedľajšiu koľaj, tak počas konferencie COP26 priťahoval stále väčšiu pozornosť. Odvetvie priamo ovplyvní záväzok týkajúci sa metánu, pretože predstavuje asi polovicu celosvetových emisií tohto plynu. Opatrenia na zníženie emisií však budú aj naďalej dobrovoľné. Jednou z mála krajín, kde už existuje plán na zníženie emisií metánu z poľnohospodárstva, je Nový Zéland.

Pre poľnohospodársko-potravinárske odvetvie bude zásadný aj cieľ zastavenia odlesňovania, podpísaný viac ako stovkou svetových lídrov. Jeho cieľom je zastaviť a zvrátiť odlesňovanie a degradáciu pôdy do roku 2030. Signatári sú veľkí poľnohospodárski producenti vrátane Brazílie a Indonézie. 

Doprava

Pokiaľ ide o elektromobilitu, vyhlásenie konferencie COP26 o urýchlení prechodu na predaj nových automobilov so 100 % nulovými emisiami na popredných trhoch do roku 2035 nie je právne záväzné. Aj tak sa však automobilový sektor v posledných dvoch rokoch v realizácii plánov na odklon od tradičných vozidiel so spaľovacím motorom výrazne posunul. Na druhej strane cieľ zastavenia odlesňovania by mohol zhoršiť riziká dodávateľského reťazca elektromobilov kvôli zvyšujúcemu sa oneskoreniu dodávok, narastajúcej byrokracii a zvyšujúcim sa nákladom pri stavbe nových baní na kritické suroviny. Napríklad uplatnenie záväzku na zastavenie odlesňovania pri kobaltových baniach v Demokratickej republike Kongo by zvýšilo náklady na batérie, a teda aj na elektromobily ako celok.

Lodná doprava je považovaná za jedno z odvetví, ktoré sa najhoršie dekarbonizuje. Väčšina kontajnerových lodí cestuje na obrovské vzdialenosti a elektrické batérie preto nie sú realistickým riešením. Summit COP26 napriek tomu dosiahol určitý pokrok a 22 krajín, vrátane USA a Veľkej Británie, sa dohodlo na definovaní šiestich námorných koridorov s nulovými emisiami do roku 2025.

Letecký priemysel bol v roku 2019 zodpovedný za približne 3 % svetových emisií CO2. 23 krajín, ktoré sú spoločne zodpovedné za viac ako 40 % globálnych emisií z letectva, podpísalo nový záväzok na zníženie emisií. Päť z desiatich krajín s najväčším podielom na emisiách CO2 (Čína, Nemecko, India, Spojené arabské emiráty a Austrália) však toto vyhlásenie nepodpísalo. Hlavnú úlohu v znížení emisií bude hrať udržateľné palivo. 

Kovy (oceľ, hliník) 

Poprední výrobcovia ocele nedávno prijali ciele nulových emisií, ktoré sa majú dosiahnuť do polovice storočia. Previesť tento cieľ do praxe však bude vyžadovať radikálne zmeny vo výrobe ocele a teda aj ambiciózne investície. Európska oceliarska asociácia (EUROFER) v roku 2019 odhadla, že celkové výrobné náklady kvôli nákladom na nové technológie vzrastú do roku 2050 o 35 – 100 % na tonu ocele. Rozdiel je daný predovšetkým vyššími prevádzkovými nákladmi, najmä pri dodávkach energií a surovín (elektrina a vodík) s nízkym obsahom CO2. Ak bude výrobca ocele hradiť všetky dodatočné náklady na zelenú oceľ, nebude schopný cenovo konkurovať konvenčnej oceli a prenos nákladov na konečný spotrebiteľský produkt by bol neúnosný.

Pokiaľ ide o odvetvie hliníka, opatrenia potrebné na obmedzenie nárastu globálnych teplôt na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou by vyžadovalo obrovské úsilie a drastické zníženie emisií skleníkových plynov o 95 % do roku 2050. Na druhej strane technologický výskum je sľubný. Na konferencii COP26 dve obrie spoločnosti oficiálne oznámili (Alcoa a Rio Tinto), že sa im podarilo vyrobiť hliník s nulovými emisiami, ktorý bude na priemyselnej úrovni testovaný v roku 2023. Žiadny odhad dodatočných nákladov však verejne oznámený nebol.

Kompletný text (v angličtine) nájdete zde.

Analytik: Florence Thiéry – f.thiery@credendo.com