Ponúknu digitálne meny nový spôsob platby v medzinárodnom obchode?

Krajiny a firmy zavádzajú digitálne meny

Digitálne meny v uplynulom roku boli a stále sú horúcou témou, najmä v kontexte pandémie covid-19, kedy hotovostné transakcie rýchlo ubúdajú. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj po opadnutí pandémie. Digitálne meny sa dostali do popredia ako potenciálny alternatívny spôsob platieb, aj keď od spustenia prvej digitálnej meny v roku 2009 - kryptomeny Bitcoin - uplynulo už viac ako desať rokov a od tej doby nasledovali tisíce ďalších. Zaujímavé je, že kryptomeny vznikli predovšetkým vďaka súkromným spoločnostiam, nie jednotlivým štátom. Jedinou krajinou, ktorá k dnešnému dňu kryptomenu spustila, bola v roku 2018 Venezuela so svojím "petro". Do oblasti digitálnych mien sa ale pomaly púšťajú aj ďalšie krajiny. V roku 2019 približne 80 % centrálnych bánk zvažovalo vydanie vlastnej digitálnej meny, ale skôr vo forme digitálnych mien centrálnej banky (Central bank digital currency - CBDC) ako v kryptomene. Za pozornosť stojí príklad Európskej centrálnej banky, ktorá dúfa, že svoju digitálnu menu uvedie na trh v roku 2025. Približne polovica centrálnych bánk už dokonca pokročila v koncepčnom výskume smerom k experimentom a pilotným projektom. Čína chce zaviesť digitálnu štátom podporovanú menu "e-jüan" vo februári 2022, kedy sa v Pekingu konajú zimné olympijské hry. Bahamy zaviedli ku koncu roka svoj "pieskový dolár", čo ich v tomto smere robí jednou z najpokrokovejších krajín na svete. Čo presne sú digitálne meny? A môžu v budúcnosti pre medzinárodný obchod predstavovať nový spôsob platieb?

Nie všetky digitálne meny sú rovnaké

Existuje mnoho foriem a čiastkových foriem digitálnych mien. V tomto článku sa zameriame na kľúčový rozdiel medzi kryptomenami a CBDC - digitálnou menou garantovanou centrálnou bankou.
Kryptomena je mena, ktorá nie je podporovaná centrálnou bankou alebo inou verejnou inštitúciou, ktorá chráni jej hodnotu. Tým sa líši od CBDC, čo je digitálny ekvivalent hotovosti, a rovnako ako hotovosť predstavuje formu dlhu v centrálnej banke. Prijímanie kryptomien je teda úplne založené na dôvere užívateľov v technológiu a - ak je viazaná - v súkromnú spoločnosť zaisťujúcej fixáciu. Na rozdiel od hotovosti alebo CBDC je prijatie meny nezávislé na dôvere v centrálnu banku. Ako si teda môže kryptomena vydobyť dôveru medzi užívateľmi? Kryptomeny sa spoliehajú na technológiu zdieľanej virtuálnej účtovnej knihy, ako je blockchain, ktorá vytvára hlavnú knihu (vlastne zdieľanú databázu) v sieti. Aby bolo zaistené, že rovnaká kryptomena nebude usmrtená dvakrát, autorizujú akúkoľvek transakciu všetky počítače v systéme. Akonáhle sa medzi členmi siete dosiahne decentralizovaného konsenzu, transakcia sa pridá do hlavnej knihy, ktorá poskytuje kompletnú históriu transakcií. Na rozdiel od CBDC teda s kryptomenami nemôže manipulovať centrálna banka ani verejná inštitúcia, ale nemožno ich považovať ani za dlh verejnej inštitúcie.
Ako už bolo povedané, v kategóriách kryptomien aj CBDC existuje veľa rôznych čiastkových foriem. CBDC sa môžu líšiť v základných technológiách (napr. použitie blockchainu) a v tom, čo je ich cieľom (napr. môžu slúžiť ako bezpečné útočisko v prípade bankovej krízy, ako nástroj menovej politiky atď.). Podobné je to aj u kryptomien, ktoré tiež môžu využívať rôzne technológie a mať mnoho využitia (napr. prostriedok výmeny, spôsob špekulácie, spôsob ochrany pred infláciou atď.).

Prečo centrálne banky uvažujú skôr o využití CBDC než o kryptomenách?

V roku 2018 sa Rusko a Irán dohodli, že pre vzájomné obchodné vzťahy budú používať kryptomeny, pretože ponúkajú riešenia pre krajiny, ktoré chcú obísť americké sankcie. Pretože prakticky všetky transakcie v amerických dolároch prechádzajú cez USA, transakcie zahŕňajúce subjekty sankcionované americkými úradmi môžu byť blokované alebo odmietnuté. A to aj v prípade zmlúv medzi Ruskom a Iránom. Na rozdiel od iných mien sa navyše pri prevode kryptomien obchádza platobný systém SWIFT - najväčší systém elektronických platobných správ na svete. SWIFT pritom v minulosti s USA spolupracoval, aby boli sankcie efektívnejšie. V poslednej dobe začínajú prijímať alebo ponúkať produkty spojené s kryptomenami tiež významné spoločnosti, ako sú veľkí poskytovatelia platieb (Visa a Mastercard) a PayPal. 9. júna sa navyše plne dolarizovaný Salvador stal prvou krajinou, ktorá schválila zákon, vďaka ktorému sa Bitcoin stane vedľa USD zákonným platidlom. Zavedenie nových CBDC sa teda môže zdať nadbytočné. Napriek tomu majú CBDC, na rozdiel od kryptomien, väčšiu šancu na to byť využívané ako platobná metóda, a to hneď z niekoľkých dôvodov.  

Po prvé, napriek nedávnemu záujmu o kryptomeny je celková trhová kapitalizácia stále pod úrovňou veľkých spoločností a v porovnaní s veľkosťou globálnych kapitálových trhov je malá. Pomerne obmedzená akceptácia platieb navyše obmedzuje použitie kryptomien ako prostriedok výmeny. Po druhé, stále existuje veľa problémov súvisiacich s prijatím kryptomien ako spôsob platby - napr. ochrana zákazníkov (súkromie a bezpečnosť), dodržiavanie zákonov a predpisov krajín (napr. dane) a ich používanie na pranie peňazí a financovanie terorizmu (kvôli pseudoanonymite mnohých kryptomien). Tieto problémy dokonca v niektorých krajinách viedli k zákazu kryptomien. Po tretie, kryptomeny nie sú efektívne na použitie vo veľkých objemoch, pretože sú relatívne pomalé a kvôli využívanej technológii potrebujú vysokú výpočtovú kapacitu. Preto sú tiež enormne energeticky náročné. Existujú odhady, že sieť najobľúbenejšej kryptomeny Bitcoin spotrebuje ročne viac energie než krajiny, ako napríklad Švédsko alebo Ukrajina. A najväčšou výzvou je nakoniec pravdepodobne volatilita samotných kryptomien. V súčasnej dobe sú málo obchodované a menej likvidné, čo vedie k veľkým výkyvom hodnoty. To ich robí zaujímavými pre špekulantov, avšak menej zaujímavými pre obchod. Graf 1 ukazuje ročnú fluktuáciu Bitcoinu - najznámejšie a najpopulárnejšie kryptomeny na svete - voči USD (posledná aktualizácia: 25. máj 2021). Ročné fluktuácie sú obrovské, mena môže mesačne získať alebo stratiť 50 % svojej hodnoty. Kryptomeny neustále inovujú a takzvané "stablecoiny" sa snažia riešiť divoké výkyvy naviazaním na aktíva z reálneho sveta, ako napríklad zlato. 
Vzhľadom k tomu, že sa kryptomeny neustále vyvíjajú, je zavedenie verejne podporovaných digitálnych mien v záujme vlád. S CBDC by sa riziko finančnej nestability spôsobenej závislosťou na čisto súkromných platobných systémoch znížilo a navyše by CBDC teoreticky mohlo centrálnej banke tiež umožniť pevnejšie uchopiť menovú politiku. V súčasnej dobe centrálna banka zvyčajne zvyšuje úrokovú sadzbu v nádeji, že sa dostupnosť úverov z bánk zníži a ovplyvní tak reálnu ekonomiku. Podľa formy, ktorú si centrálna banka zvolí, by CBDC mohlo reálnu ekonomiku ovplyvniť priamo. Napríklad zápornými úrokovými sadzbami na účtoch centrálnej banky. Vláda by sa dokonca mohla rozhodnúť ovplyvniť činnosť svojich občanov - pozitívne správanie odmeňovať digitálnymi menami navyše a zlé správanie naopak trestať okamžitým odobratím digitálnych mien.

CBDC ako spôsob platby v medzinárodnom obchode?

Mnoho dnešných pilotných projektov CBDC je primárne zameraných na domáce prostredie. Akákoľvek CBDC tak bude navrhnutá predovšetkým pre domácich užívateľov a domáci platobný systém. Napríklad nedávno spustený bahamský "pieskový dolár" je určený len na miestne použitie. Rôzne právne a regulačné rámce a platobné systémy bohužiaľ pre cezhraničné platby s CBDC predstavujú významnú prekážku. V prípade medzinárodného využívania CBDC však vyvstávajú aj ďalšie otázky týkajúce sa bezpečného fungovania medzinárodného menového a finančného systému. CBDC jednej jurisdikcie by mohlo ovplyvniť menovú politiku alebo finančnú stabilitu inej jurisdikcie. Príkladom môže byť nežiaduca volatilita menových kurzov. K "digitálnej dolarizácii" môže dôjsť aj vtedy, keď sa digitálna mena používa namiesto domácej meny inej krajiny. K tomu zvyčajne dochádza, keď vlastná mena krajiny stratí svoj účel ako prostriedok výmeny kvôli hyperinflácii alebo nestabilite. Podľa toho ako sú CBDC implementované navyše existuje riziko, že by mohli byť použité na obchádzanie zákonov a predpisov  cezhraničných platieb (napr. vyhýbanie sa daňovým povinnostiam alebo kontrole kapitálu). Centrálne banky však spoločne hľadajú spôsoby, ako tieto problémy prekonať.
Čína ide o krok ďalej a rozvíja globálnu servisnú sieť založenú na blockchaine (BSN). Vo februári 2021 bolo oznámené, že spoločnosť SWIFT založila spoločný podnik s čínskym Výskumným ústavom pre digitálnu menu spadajúcu pod Čínsku centrálnu banku. Hoci je BSN stále vo fáze návrhu, plánuje zaviesť univerzálnu sieť digitálnych platieb na podporu CBDC rôznych krajín. Cieľom je vyvinúť štandardizovanú metódu digitálneho prevodu meny a platobný postup, ktoré by mohli získať ústrednú úlohu v budúcich medzinárodných finančných transakciách. Ak sa to podarí a postup bude v praxi široko používaný, môže to viesť k obrovskému posunu v geopolitickom prostredí. USA majú aktuálne kvôli rozsiahlemu používaniu USD vysoký stupeň kontroly nad medzinárodnými finančnými transakciami. V prípade, že bude zavedený a bežne prijímaný čínsky BSN, môže Čína získať podobný vplyv. K tomu môže dosť dobre dôjsť, pretože USA zdôraznili, že nemusí byť prvý, kto CBDC zavedú (hoci administratíva prezidenta Bidena nedávno uviedla, že CBDC je prioritou). 

Čínska CBDC by sa mohla stať v medzinárodnom meradle významnou predovšetkým v Afrike, kde je dostatok priestoru na digitálne meny, pretože bankovníctvo mnohých ekonomík je tu nedostatočné, ale prostredníctvom mobilných zariadení je stále viac prepojené smerom k digitálnym platbám. Ako už bolo povedané, bude veľmi záležať na usporiadaní CBDC a sprievodných opatreniach (napr. jüan podlieha kapitálovej kontrole).
Z krátkodobého hľadiska bude CBDC spočiatku určená pre lokálne účely, aj keď vo vzdialenejšej budúcnosti je stále pravdepodobnejšie aj využitie CBDC v medzinárodnom obchode. Krajiny, ktoré dokážu vydávať medzinárodne prijímanú digitálnu menu, alebo ktoré budú môcť zaviesť univerzálnu digitálnu platobnú sieť na podporu CBDC rôznych krajín, by mohli ťažiť zo svojho prvenstva (ak sa podarí vyriešiť mnoho problémov, na ktoré CBDC v medzinárodnom obchode naráža). V prípade, že USA nebude prvou krajinou, ktorá úspešne zavedie široko prijímanú CBDC, môže to v konečnom dôsledku viesť k geopolitickému presunu finančnej sily z USA. 

Analytik: Jolyn Debuysscher – j.debuysscher@credendo.com