Oceliarsky priemysel: Marže spoločností zasahujú nízke ceny

Svetové oceliarstvo má problémy výhľadovo a možno očakávať aj platobné ťažkosti najmä v Európskej únii a v juhovýchodnej Ázii.

Celosvetový oceliarsky priemysel

Čína je najväčším svetovým výrobcom a zároveň aj spotrebiteľom ocele. Jej dominancia postupne rástla, a ak hovoríme o hodnote vyrobenej ocele, je v súčasnosti odpovedajúca 45 % svetovej produkcie. A so 49 % vedie aj na poli svetovej spotreby. Na druhom mieste je so 17 % hodnoty svetovej produkcie Európska únia, nasleduje Japonsko s 12 %, India s 7 % a na poslednom mieste USA s 5 %. Čínske oceliarstvo pritom stále bojuje s nadmernou kapacitou, čo spôsobuje rovnaké problémy aj na svetovej úrovni. Možno očakávať, že podiel Číny na svetovej výrobe časom vďaka rastúcej produkcii ešte ďalej vzrastie, zatiaľ čo pri ostatných krajinách, okrem Indie, možno očakávať pokles výroby. Čína sa tak na kresle vedúcej pozície môže pohodlne usadiť.

Podľa World Steel Association ide 56 % svetovej spotreby ocele do stavebníctva, infraštruktúry a dopravy, 15 % sa využije na mechanické zariadenia a 12 % v automobilovom priemysle. 11 % pripadá na ostatné kovové výrobky a na domáce spotrebiče a elektrické zariadenia pripadajú 3 %. Ceny ocele diktuje práve dopyt týchto odvetví a súčasné spomalenie ovplyvňujúce globálnu ekonomiku je najzávažnejšie od krízy v roku 2009. Celosvetová priemyselná výroba sa veľmi rýchlo spomaľuje a celosvetový obchod už dosiahol post krízového minima. A prebiehajúca obchodná vojna medzi Čínou a USA len prispieva k novým obavám.

Clá predstavujú pre importérov ďalšiu záťaž, ich náklady rastú a hospodárska činnosť sa znižuje. Dôsledkom je znižovanie dopytu po kovoch, vrátane ocele. Podľa indexu PMI navyše čelí európske výrobné odvetvie neistotám a výraznému spomaleniu. Nad európskym automobilovým priemyslom stále visí Damoklov meč: Biely dom zatiaľ nerozhodol, či zavedie clá na dovoz automobilov do USA. Možnosť uplatnenia § 232 je už však z hry, pretože lehota vypršala 13. novembra 2019, a ak bude chcieť prezident Donald Trump clá spustiť, bude musieť nájsť inú cestu. Aj tak nemožno tak v žiadnom prípade povedať, že je nebezpečenstvo zažehnané. Situácia však aj napriek pretrvávajúcej neistote prináša určitú úľavu.

Vzhľadom na pokračujúce globálne ekonomické spomalenie, nadmernú globálnu kapacitu a neustávajúce obchodné napätie očakávame ďalší pokles cien ocele (viďte graf 1). Pre oceliarstvo ide o jedno z najzávažnejších rizík, výhľadovo oveľa problematickejšie, než aktuálne očakávaný pokles hospodárskej aktivity.

Zhruba 60 % nákladov výrobcov ocele v USA a Číne predstavujú suroviny, ktoré sa pri výrobe ocele používajú najintenzívnejšie - železná ruda a koksovateľné uhlie. Na začiatku roka 2019 došlo v Brazílii k nešťastiu, kedy sa pretrhla odpadová nádrž pri bani spoločnosti Vale. To v kombinácii s ďalšími udalosťami, ktoré vyústili do zníženia produkcie železnej rudy v Austrálii, spôsobilo raketový nárast cien tejto suroviny. Od polovice januára do polovice júla 2019 cena vzrástla o 65 %, čo ovplyvnilo marže výrobcov. Od júla sa cena znižuje a očakávame, že sa stabilizuje na úrovni okolo 85 CNY za tonu, čo je relatívne vysoká cena (priemerná medziročná cena je 91 CNY za tonu, zatiaľ čo medzi rokmi 2017 - 2018 to bolo priemerne okolo 68 CNY za tonu) a v roku 2020 ďalej klesne. Zvýšenie cien by nemalo ovplyvniť výrobcu ocele s integrovanou produkciou železnej rudy. Očakáva sa, že produkcia železnej rudy  postupne v Brazílii vzrastie, čo povedie k zníženiu cien železnej rudy ako v Brazílii, tak i celosvetovo.

Zdá sa, že väčšinu výrobcov, s výnimkou Japonska a eurozóny, zvýšenie nákladov na suroviny nezasiahlo, pretože marže zostali stabilné alebo dokonca vyššie. Marže v Číne sú zatiaľ na nízkej úrovni, ale to by sa v ďalších rokoch malo zmeniť. Očakáva sa, že indickí výrobcovia ocele budú v budúcom roku ťažiť zo silného miestneho dopytu a ich marže by mali ísť hore. V eurozóne je však situácia úplne iná. Dopyt strojárskeho a automobilového priemyslu je slabý, čo marže znižuje a neexistuje tu žiadny regionálny gigant, ktorý by mohol konkurovať zahraničným oceliarskym firmám. Ďalším problémom európskeho oceliarskeho priemyslu sú náklady na energiu a suroviny, ktoré majú európske oceliarske firmy oproti svojim zahraničným konkurentom ďaleko vyššie. K tomu sa ešte musia vyrovnať s prísnejšími predpismi v oblasti ochrany životného prostredia a európska politika na ochranu miestneho oceliarstva pred prílivom najmä z Číny a Turecka sa míňa účinkom.^[1]

Záver

Podčiarknuté a sčítané, svetové oceliarstvo má problémy. Hospodárske spomalenie, obchodná neistota, obchodná vojna medzi Čínou a Spojenými štátmi a nadmerná globálna kapacita v oceliarstve sú hlavnými dôvodmi, ktoré ovplyvňujú cenu ocele v posledných troch rokoch. Problémy najviac zasiahli Európu, a to najmä kvôli závislosti na medzinárodnom obchode, slabému vnútornému dopytu a výrobným nákladom. Vzhľadom k prudkému poklesu cien bude konkurencia medzi jednotlivými subjektmi v odvetví o to ťažšia a v stávke je prežitie alebo aj geografická prítomnosť niektorých spoločností na určitých trhoch a možno očakávať platobné problémy najmä v Európskej únii a v juhovýchodnej Ázii.

Analytik: Matthieu Depreter – m.depreter@credendo.com