Čile: Víťazstvo krajnej ľavice Gabriela Borica v prezidentských voľbách predstavuje dôležitý zlom

udalosti

V prezidentských voľbách zvíťazil 19. decembra 2021 s veľkým náskokom Gabriel Boric, bývalý študentský vodca a vodca krajnej ľavicovej koalície Frente Amplio. Toto volebné víťazstvo predstavuje významný odklon od tri desaťročia trvajúceho dvojkoaličného systému s centristickými stranami.

Boricova predvolebná kampaň pôvodne sľubovala krajne ľavicové myšlienky a vyhlasovala, že privedie súčasný neoliberálny systém do hrobu. Zvolený prezident ale svoj program a tón počas posledného mesiaca zmiernil. Napriek tomu jeho ekonomická agenda zahŕňa vyššie dane, väčšiu úlohu vlády v ekonomike, posilňovanie odborov a nové ekologické predpisy. Za zmienku stojí aj prísľub zavedenia štátnych dôchodkov a revíziu dôchodkového systému, ktorý sa opiera o súkromné dôchodky.

Boric predstavuje umiernenejšie krídlo svojej koalície, ale nie je jasné, aký veľký vplyv bude mať krajná ľavica, až sa 11. marca ujme úradu. V každom prípade bude mať nový prezident problém presadiť radikálnu politiku. Jednu z hlavných prekážok predstavuje kongres, ktorý je rovnomerne rozdelený medzi ľavicu a pravicu.

dopady

Andská krajina je známa svojou neoliberálnou hospodárskou politikou, ktorá viedla k vysokej úrovni príjmov (13 470 USD na hlavu v roku 2020), vysokej úrovni dôvery zahraničných investorov a otvorenosti obchodu a pomerne nízkemu verejnému dlhu (odhadom 34 % HDP ku koncu roka 2021). To sa odráža aj v skutočnosti, že Čile má najsilnejší rating štátnych dlhopisov v Južnej Amerike. Príjmová nerovnosť v Čile patrí medzi najhoršie v OECD a v posledných rokoch bola zdrojom nepokojov, najmä pred vypuknutím celosvetovej pandémie Covid-19. Boricov plán zvýšiť dane pre vysoko zárobkové a (ťažobné) spoločnosti a na oplátku zlepšiť kvalitu vzdelávania a zdravotníctva a zároveň zvýšiť sociálne výdavky, by mohol nerovnomerné rozdelenie príjmov upraviť. Navrhované reformy sú však drahé a novozvolený prezident sľúbil, že po dvoch rokoch fiškálnej expanzie pri riešení pandémie Covid-19 dodrží fiškálnu konsolidáciu. V nasledujúcich rokoch sa navyše očakáva iba slabý hospodársky rast. Po pôsobivých 11 % v roku 2021 by sa mal v rokoch 2022 a 2023 ekonomický rast pohybovať len na úrovni 2,5 %, respektíve 1,9 %. Boric teda bude mať problémy s vykonávaním nákladných fiškálnych reforiem bez toho, aby sa zhoršili verejné financie.

Jedným z hlavných bodov Boricovho programu je aj boj proti klimatickým zmenám. Pod drobnohľad by sa mohli dostať predovšetkým ťažobné projekty, pretože takmer polovica príjmov bežného účtu v roku 2020 pochádzala z exportu rúd a kovov. Okrem toho je Čile zďaleka najväčším producentom medi na svete a druhým najväčším producentom lítia hneď po Austrálii. Boricove možné návrhy preto budú v nadchádzajúcich rokoch starostlivo sledované ako na národnej, tak na medzinárodnej úrovni.

Krátkodobé politické riziko Čile – ktoré reprezentuje likviditu krajiny – je momentálne v najnižšej rizikovej kategórii 1/7. Výhľad je po nedávnej aktualizácii v septembri 2021 stabilný. Stredne až dlhodobé politické riziko v krajine hodnotí spoločnosť Credendo kategóriou 3/7. Najväčšími rizikami sú volatilita finančných trhov a výmenného kurzu. Ďalej tiež averzia zahraničných investorov k riziku, ktorá by mohla spôsobiť tlak na už teraz zvýšený zahraničný dlh Čile. Dlh ku koncu roka 2021 predstavoval odhadom 72 % HDP a približne 225 % príjmov bežného účtu. Ak bude presadená radikálna politika, mohla by sa averzia zahraničných investorov k riziku zvýšiť, čo by viedlo k odlivu kapitálu a znehodnoteniu čilského pesa. Mena už kvôli politickej neistote stratila medziročne voči americkému doláru zhruba 17 % (údaje k 4.1. 2022).

Analytik: Jolyn Debuysscher – J.Debuysscher@credendo.com