Rusko-ukrajinský konflikt: Globálne dopady zasiahnu riziko podnikateľského prostredia najmä v krajinách SNŠ a v Európe

Rozsiahly dominový efekt konfliktu

Aj keď majú Rusko a Ukrajina len malý podiel na celosvetovom HDP, ruská invázia na Ukrajinu má široké a veľmi akútne globálne dôsledky. Invázia vyvoláva prudký nárast cien komodít, najmä ropy, plynu, kovov a potravín, a to predovšetkým obilia. Zvyšovanie cien poškodzuje dôležitých obchodných partnerov Ruska a Ukrajiny. Sú to krajiny, kam jazdí mnoho ruských a ukrajinských turistov, a ktoré sa spoliehajú na remitencie prichádzajúce z Ruska. Situácia tiež ďalej zhorší globálne finančné podmienky. Najviac je samozrejme zasiahnutá Ukrajina, ktorá sa nachádza v „režime vojnovej ekonomiky“ a po ukončení vojny bude čeliť obrovským nákladom na rekonštrukciu. V Rusku sa po uvalení tvrdých sankcií prepadol ruský rubeľ, mnoho západných podnikov opúšťa krajinu, je odrezaný prístup k západnému financovaniu a technológiám a rastú tlaky požadujúce sankcie aj pre ropný a plynárenský sektor. Podľa niektorých odhadov možno očakávať prudký pokles ruskej ekonomiky až o 15 % a zvýšenie inflácie až o 20 %. Náhly šok spôsobí prudké zhoršenie životnej úrovne drvivej väčšiny ruskej populácie. Okrem toho úrady uvalili protisankcie, ktoré ovplyvňujú cezhraničné platby „nepriateľským národom“. Vzhľadom na tento veľký externý šok spoločnosť Credendo zrevidovala riziko podnikateľského prostredia najviac postihnutých krajín. Zatiaľ čo dôsledky vojny sa medzi jednotlivými krajinami a regiónmi líšia, najpostihnutejšia je pochopiteľne Európa a regióny SNŠ.

• Región SNŠ

Súčasnou krízou je najviac zasiahnutý región SNŠ, pretože Rusko a v menšej miere aj Ukrajina sú pre mnohé krajiny tohto regiónu dôležitými obchodnými partnermi. Mnoho z nich sa navyše spolieha na remitencie z Ruska. Skúsenosti z rokov 2009 a 2014 ukázali, že významný pokles ruského reálneho HDP predstavuje pre tieto krajiny veľký vonkajší šok. Na základe internej simulácie rizika podnikateľského prostredia, s prihliadnutím na rast reálneho HDP v roku 2009 a nedávny vývoj výmenných kurzov (viď napr. prudké oslabenie kazašského tenga), bol rating rizika podnikateľského prostredia znížený Kazachstanu (na kategórii E/G), Arménsku, Gruzínsku a Tadžikistanu (na kategóriu F/G) a Moldavsku (na kategóriu G/G).

• Európa

Prebiehajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a jeho možná eskalácia zasiahne najmä európske krajiny. Západoeurópske ekonomiky pocítia predovšetkým dopady vyšších cien plynu, ropy a elektriny, pretože všetky tieto ekonomiky (okrem Nórska), palivá dovážajú. Ekonomický rast európskych ekonomík navyše zaťaží nedostatok kľúčových komodít a materiálov dovážaných z Ruska (ako je pšenica, hliník, oceľ, nikel), sprísnenie podmienok financovania a klesajúca podnikateľská dôvera, ktorá spôsobuje oneskorenie alebo zrušenie investičných projektov. A v neposlednom rade aj zvýšenie preventívnych úspor zo strany spotrebiteľov a nárast vládnej podpory ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. V prípade eskalácie konfliktu by mohlo dôjsť k výpadkom v dodávkach plynu. Vplyv na rast reálneho HDP je v tejto fáze ťažké posúdiť. Stále však panuje zhoda na tom, že by sa Európa tento rok mohla vyhnúť negatívnemu tempu rastu reálneho HDP. Ratingy rizika podnikateľského prostredia sa preto zatiaľ s výnimkou Írska a Litvy nemenia. 

Na Balkáne zohráva Rusko strategickú politickú úlohu, a to najmä v Srbsku, Čiernej Hore a Bosne a Hercegovine, kde má obchodné väzby a ekonomický vplyv. Vojna na Ukrajine tak bude mať na región negatívne dopady vrátane nepriameho šoku, ktorý súvisí s dopadmi na celú európsku ekonomiku. Proporcionálne najzraniteľnejšou krajinou môže byť Srbsko, ktoré má z historického hľadiska najužšie vzťahy s Ruskom. V Bulharsku a Čiernej Hore, kde Rusi pred konfliktom tvorili takmer 15 % z celkového počtu návštevníkov, postihne situácia cestovný ruch. Kvôli závislosti od dovozu bude trpieť Čierna Hora, ktorá dováža prevažnú časť svojich potravín (10 % HDP) a Albánsko, ktoré dováža polovicu obilia z Ruska a Ukrajiny. Severné Macedónsko je úplne závislé, pokiaľ ide o palivo, rudy a kovy, a bude preto zraniteľná voči prudko rastúcim cenám a ďalšiemu narušeniu dodávateľských reťazcov. Balkánske krajiny aktuálne spadajú do stredne až vysoko rizikových kategórií, preto sa klasifikácia rizík týchto krajín zatiaľ nemení. 
 

Analytik: Raphaël Cecchi – r.cecchi@credendo.com